Vývoj módy
STAROVEK
ANTICKÉ GRÉCKO - V antike bolo ľudské telo prvýkrát považované za akési zrkadlo jednoty a dokonalosti. Šaty sa nosili priamo na nahom tele. Košeľovitý, krátky na ramenách sponami zopnutý chitón nosili pracujúci, bojovníci a mládež.Dlhý naopak ženy, starci, verejne činní muži a aristokracia.V antike mali farby svoj symbolický význam. Biela bola pre aristokraciu, čierna, purpurová, tmavá zelená a šedá smútku. V klasickom období sa ako nový kus oblečenia objavuje plášť.Aristokratické ženy mali na svojich šatách zdobené príručné zrkadlá, vejáre, slnečníky z plátna, neskôr z hodvábu, pásy z drahých kovov, ihlice zo zlata a slonoviny,náhrdelníky, náramky, prstene.
ANTICKÝ RÍM - Grécky chitón sa zmenil na tuniku, ktorú nosili muži a ženy.Bola to akási domáca košeľa, alebo spodný odev. Oranžová tunika symbolizovala utrpenie. Cez tuniku nosili muži ako vrchné rúcho tógu, ktorá sa stala národným odevom Rimanov. Pri slávnostnom akte ho dostával mladý muž ako znamenie, že získal práva rímskeho občana. Otroci, cudzinci a vyhnanci tógu nesmeli nosiť. Aristokratické ženy si cez intimu obliekali ešte stolu – druh širokej sukne z jemného plátna.Slobodné občianky mali právo nosiť pallu – vrchný šat podobný mužskej tóge. Spodné prádlo nosili v Ríme iba ženy, bol to akýsi druh podprseniek.
STREDOVEK
BYZANCIA - Byzancia vo všetkom pokračovala v rímskych tradíciách. Najskôr presadzovali antické odevy, neskôr sa však prejavil perzský a arabský vplyv, hlavne čo sa týka farieb a materiálov. Základným typom odevu je stále tunika, ale už s dlhými rukávmi.Bola úzka, dlhá, bez riasenia a zahaľovala celú postavu.Dĺžka a jej zdobenie sa menilo podľa spoločenského postavenia..Odevy vznešených ľudí boli vyrábané z drahých materiálov, prešité zlatými vláknami,ozdobené drahokamami.Boli ťažké, nepružné, úplne halili celé telo. Novinkou je, že v mužskom oblečení sa pod perzským vplyvom objavili nohavice, ktoré sa v antike nenosili. Tradícia byzantského odievania pretrváva až dodnes v cirkevnom odievaní.
GOTIKA - Línia odevu sa v gotike mení, od konca 12. storočia už odev nezahaľuje pôvaby postavy, práve naopak. Sleduje, vyznačuje a zvýrazňuje obrysy tela. Vzniká tvarovaný odev. Snahu o štíhlosť vyjadrujú tesné odevy s dlhými nefunkčnými rukávmi, ozdobné rozstrihy, dlhé špicaté topánky a rôzne bizarné a fantastické pokrývky hlavy. Základom ženského odevu je tunika s dlhými rukávmi, ktorá však už pevne obopína ramená a prsia a vyznačuje pás. Vpredu siaha až po zem, vzadu sa predlžuje do vlečky. Rukávy buď visia až po zem, alebo sú úzke a od lakťov sú na nich pripojené dlhé nepraktické pásy. Tento odev sa nazýval cotte. Základom mužského odevu bol krátky cotte, tesné pančuchové nohavice z farebného súka a krátky plášť. V 14. storočí sa v ženskom oblečení objavila kratšia a voľnejšia šatová sukňa, ktorá sa obliekala na cotte. Objavili sa aj gombíky. Mužský kabát sa skrátil kúsok pod pás a bol tesný. Módne boli pestré farby. K oblečeniu patrili aj turbany, barety a klobúky.
NOVOVEK
ROKOKO - Charakterizuje ho jemná ba až prejemná elegancia. Najcharakteristickejším kusom odevu rokokových dám je obrovská široká obručami vystužená krinolínová sukňa – tzv. panier sukňa. Táto sukňa mala neskôr elipsovitý prierez. Vlastná krinolína bola rozdelená jednou, alebo viacerými sukňami nerovnakej dĺžky, odlišného materiálu a odlišného vzoru. Mužská móda sa nemenila.
MÓDA 20.STOROČIA - Rovnako ako v predošlých kultúrno – historických etapách aj v tomto období oblečenie jednoznačne vyjadrovalo aj sociálne postavenie svojho nositeľa. Od 50. Rokov sú už rozdiely v oblečení jednotlivých spoločenských vrstiev nepatrné. Ešte stále je v móde štíhlosť a silueta dámskych šiat tvorí písmeno X vďaka korzetu až dlhej širokej sukni. Prelom storočí charakterizuje nový umelecký smer – secesia, čo v oblasti odievania viedlo k hľadaniu nového, netradičného štýlu. Stáročný ideál ženskej krásy (zdôraznené poprsie, útly pás, rozšírená sukňa) však nebolo možné zmeniť z dňa na deň.Vznikol tzv. reformný odev, ktorý mal oslobodiť ženy od korzetu a mal volne splývať z ramien, avšak tento typ modelu sa nepodarilo presadiť. Veľký prelom malo vystúpenie ruského baletu v Paríži, pretože parížske dámy prestali zo dňa na deň nosiť korzety a pevné šaty. Začali sa vyrábať šaty, ktoré boli také úzke, že v nich ženy nemohli ani kráčať. V tomto období vznikol nový typ oblečenia, ktorý poznáme dodnes, a to kostým. Po prvej svetovej vojne sa ženská móda znova úplne zmenila. V tomto období boli obidve pohlavia rovnoprávne a to malo zásluhu na tom, že ženský šatník obsahoval celý rad mužských odevov. Ideálom krásy bola žena s chlapčenskou postavou – úzke boky, hranaté široké ramená, ploché poprsie a dlhé štíhle nohy.
Ženy sa odievali do voľných košeľových odevov bez vyznačeného pása, dĺžka ich sukne sa skrátila tak, že bolo vidieť lýtka a pozornosť sa začala venovať aj pančuškám. Korzet sa už vtedy dávno nenosil, ale začala sa nosiť spodná bielizeň na potláčanie poprsia. Mužské oblečenie sa prakticky nezmenilo, iba sa stalo praktickejším a pohodlnejším. Univerzálnym odevom na denné nosenie je sako a vestu nahrádzali svetre alebo pulóvre. V 30. rokoch sa objavuje nohavicová sukňa. V 40. rokoch sa už masovo rozšírili lacné, praktické a zároveň elegantné konfekčné odevy. Kvôli úspore látky boli šaty užšie a sukne kratšie. O móde sa dá hovoriť až od roku 1947, keď Christian Dior vytvoril novú módu , ktorá bola reakciou na vojnové roky. Charakterizovala ich línia s priliehavým živôtikom, útlym pásom a širokou rozviatou sukňou.V šatníku modernej ženy nesmie chýbať športový oblek a ani nohavice, ktoré zaviedla Cocco Chanel. V roku 1953 sa vytvorila silueta H – šaty vrecovitého strihu.
Znamenala mierne potlačenie ženských proporcií. Roku 1955 bola módna línia A, ktorá zdôrazňovala panvu. V mužskej móde sa objavujú už aj športové prvky, ktoré sa začínajú nosiť ako denný odev. Objavujú sa už aj jeansové nohavice a kockovaná košeľa – pôvodný pracovný odev amerických farmárov. Jeansové obleky sa postupne rozšírili do celého sveta. V 60. Rokoch sa prvýkrát navrhujú šaty vyslovene pre mladých a tak dokonca v snahe dosiahnuť módny mladistvý vzhľad preberajú tento štýl aj staršie generácie. Definitívne sa zavrhuje vzhľad „dôstojnej dámy“ a gavalierov predošlých čias. Anglická módna návrhárka Mary Quantová v roku 1965 zaviedla do módy minisukňu, ktorá sa spolu s minišatami veľmi rýchlo rozšírila.V tomto období minišaty nosila každá žena bez ohľadu na postavu a vek. Neskôr ich vystriedali podstatne dlhšie modely – maxisukne a maxišaty. V ďalších rokoch sa pokračuje v napodobňovaní vzhľadu rockových a filmových hviezd. Dievčatá nosia minisukne aj maxišaty popri ktorých sa v obliekaní objavujú aj veľmi krátke nohavice. Zrodila sa tzv. móda unisex – rozdiely medzi ženskou a mužskou módou sa úplne stratili. Nohavice dostávajú nový vzhľad – od kolien sa rozširujú. V odievaní 90. Rokov znovu vidíme módne prvky predošlých desaťročí.